Kontakt Kontakt

 Križovany nad Dudváhom

 

Adresa

Obecný úrad Križovany nad Dudváhom

Križovany nad Dudváhom 1
919 24 Križovany nad Dudváhom
 

Starosta: Ing. Svetlana Masaryková

 

mobil:

  • 0948 234 864
  • 0948 245 925

tel.:

  • 033 5354 086
  • 033 5584 123
  • 033 5584 298

tel./fax.: 033 5584 284

email: starosta@krizovany.sk 

web: www.krizovany.sk

 

Poloha Poloha

Obec Križovany nad Dudváhom leží necelých 7 km juhovýchodne od krajského mesta Trnava, v blízkosti rieky Dudváh, 5 km vzdušnou čiarou západne od rieky Váh. Rovinatý kraj s kvalitnou ornou pôdou, ktorej plody prinášali obživu, predurčil odpradávna túto lokalitu pre založenie obydlia človeka.

 

Písomne dokumentovaná história obce siaha do roku 1296. Súčasnosť sa vyznačuje bohatým kultúrnym a spoločenským životom.

V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. kríža z roku 1937, ktorého bočnou kaplnkou je dobre zachovaná románska rotunda postavená v prvej polovici 13. storočia.

V obci je zriadený aj Obecný športový klub „OŠK Križovany nad Dudváhom" aktuálne hrajúci V.ligu.

Cez obec prechádzala prvá slovenská konská železnica, ktorá bola neskôr prestavaná na parnú prevádzku a dnes jej časť využíva železničná trať číslo 133 spájajúca Trnavu a Sereď.

 

Nadmorská výška: 160 m n. m.

Súradnice: 48°19′27″S 17°39′21″V

Rozloha: 10,26 km²

Obyvateľstvo: 1 829 (31. 12. 2013)

Hustota: 178,27 obyv./km²

História História


Letopočet 1296, ktorý sa objavil ako najstarší v zachovaných písaných dokumentoch, nie je rokom vzniku našej obce. Obec Križovany nad Dudváhom je významnou archeologickou lokalitou. Z archeologických nálezov možno usudzovať, že osídlenie priestoru, na ktorom obec leží, je dokladovateľné od paleolitu, želiezovskej a lengyelskej kultúry, eneolitu, doby bronzovej, halštatskej, laténskej až po dobu rímsku a veľkomoravskú. Ľudí z týchto najstarších dôb poznáme iba podľa ich tvorby. Zostali po nich úlomky hlinených nádob, kamenné nástroje, bronzové ozdoby, zbrane, ale i železné predmety a pozostatky týchto ľudí v podobe kostier. Tieto doklady o osídlení sa našli v hojnom počte tak v chotári, ako i v samotnej obci. Predmety z doby paleolitu v podobe drevených uhlíkov a úlomkov kamenného oštepu so stopami ľudského opracovania, ktoré sa našli pri hĺbení studne v strede obce, dokumentujú osídlenie jej územia najmenej 25 tisíc rokov staré. Identifikácia nálezov bronzových predmetov, ako sú sekery, ihlice a iné ozdoby, svedčí o osídlení v neolite. V časti, ktorej sa hovorilo Varhel sa našli predmety rímsko-provinciálnej kultúry. Pozostatky stredovekej osady boli nájdené v časti Za železnicou zvanej Mech. Boli to úlomky tehál a črepín hlinených nádob. V obci sa našli i pohrebiská, a to na viacerých miestach. Podľa obsahu nálezov išlo okrem pohrebiska neznámej kultúry o pohrebiská avarsko-slovanské, v ktorých sa našli okrem častí kostier aj bronzové ozdoby. Náleziská boli objavené postupne, kopaním hliny v časti zvanej Hliník, prestavbou domov a orbou. Najväčšiu zásluhu na záchrane týchto cenných archeologických nálezov v obci, ako i v jej okolí, má dnes už nežijúci občan našej obce Viliam Kráľovič, ktorý patril v 60. rokoch tohto storočia medzi najúspešnejších externých spolupracovníkov Archeologického ústavu SAV v Nitre.



Obec viackrát zmenila svojich zemepánov. Od roku 1439 patrila rodine Rozgonyiovcov, ktorej ju daroval kráľ Albert. V roku 1553 sa stal majiteľom obce Ondrej Báthori, po ňom v roku 1647 patrila obec rodine Esterházyovcov, neskôr panstvu Červený kameň, ďalej panstvu Šintava a po roku 1817 panstvu Čeklís.

Podľa historických záznamov z kanonickej vizitácie na miestnej fare tu v roku 1490 uhorské stavy vítali Vladislava II., ktorý im tu potvrdil ich privilégiá a zákony. Podľa záznamov z kanonickej vizitácie z roku 1847 sa spomína spis z roku 1694, v ktorom sa uvádza, že v obci sa zdržoval mocný oravský župan Imrich Tököly, ktorého vojsko využívalo vtedajší kostol ako maštaľ a spustošilo jeho tri oltáre. Pri obnovovaní dlažby kostola v roku 1891 bolo na potvrdenie tejto udalosti vykopané množstvo kostí, drevené predmety a dve kurucké čiapky.

Prvý záznam o fare v obci pochádza z roku 1397. Prvý záznam o škole v obci je z roku 1708. Škola bola jednotriedna až do roku 1845, kedy bola rozšírená na dvojtriednu. Bola to jednoduchá, slamou pokrytá budova, ktorá stála na pozemku nazývanom Notariát až do roku 1899. V tom roku bola postavená jednoposchodová budova 6-triednej školy, ktorá bola v tom čase najkrajšou školou v celej vtedajšej Prešporskej stolici.

Na vznik a pomenovanie obce je viac názorov. Obec bola v minulosti pravdepodobne strediskom nielen strážneho, teda strategického, prípadne hospodárskeho, ale i náboženského života. V kritických časoch pri nájazdoch Tatárov tu mohla byť usadená i cirkevná správa, o čom by svedčila i starobylá románska rotunda. Z jej situovania na vyvýšenom teréne, ako je to dodnes viditeľné, sa možno domnievať, že cez toto osídlenie, ktoré bolo sídliskom alebo hradiskom, viedli cesty v smere Šintava - Trnava a Majcichov - Zavar, ktoré tu vytvárali križovatku.

O pomenovaní obce hovorí legenda. Podľa povesti v dobe Veľkomoravskej ríše žilo neďaleko Trnavy mocné a bohaté knieža s menom Tur, ktoré bolo v tom období ešte pohanom. O prieniku kresťanstva a prijatí novej viery nechcelo ani počuť. Neskôr však predsa prijalo krst. Miesto, kde toto knieža prijalo krst, nazýval ľud Krest Tura, čo malo byť vraj i pôvodné pomenovanie obce. Z toho po stáročia vzniklo pomenovanie, ktoré sa objavuje v písaných dokumentoch v r. 1296 ako Kerestur. Tento názov obce sa používal až do roku 1948. Po tomto roku to boli, a dodnes sú, Križovany nad Dudváhom.

Najstaršou staviteľskou pamiatkou v obci je už spomínaná románska rotunda, o ktorej sa donedávna udávalo, že pochádza z roku 1246. Pri konzervovaní jej nástenných malieb v júni 1938 bol v rotunde pod omietkou odkrytý letopočet 1246, ktorý sa stal predpokladaným letopočtom vzniku objektu. Prieskumné práce na rotunde, ktoré v rokoch 1967 až 1970 viedol akademický maliar Vladimír Úradníček, priniesli pozoruhodné skutočnosti. Tieto najnovšie výskumy dokazujú, že rotunda je staršia a rok 1246 bol pravdepodobne rokom rekonštrukcie stavby v ranogotickom štýle. O tomto tvrdení svedčí odkrytie pôvodného románskeho okna v apside rotundy. Vo vnútri objektu sa podarilo zistiť tvar románskych sedíl, nepohyblivých sedadiel vo výklenku rotundy. Zvonka v exteriéri pod strechou apsidy a lode rotundy je odkrytý dekoratívny románsky tehlový vlys. Apsida je osvetlená dvoma románskymi oknami. Je orientovaná na východ, loď rotundy je s ňou spojená vysokým, polkruhovo ukončeným víťazným oblúkom.

Súčasťou okolia rotundy a starého kostola bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do roku 1775, kedy bol otvorený terajší cintorín v dolnej časti obce. V roku 1969 bola opravená strecha rotundy, ktorá je pokrytá krytinou zo štiepaného impregnovaného šindľa.

V blízkosti obce viedla jedna zo strategických ciest v strednej Európe, zvaná Via Bohemica alebo Česká cesta. Viedla týmto krajom už odpradávna. V období Veľkej Moravy spájala juhomoravskú kmeňovú oblasť s Nitrou. Je možné, že touto cestou sa uberala i byzantská misia Konštantína a Metoda do centra Veľkej Moravy v roku 863 n. l.

 Obyvatelia obce si svoje domy stavali z hliny a z hlinených tehál a pokrývali ich slamou ešte v polovici 19. storočia. Tieto stavby ohrozovali často požiare. Ako ochranu na uchovanie úrody obilia pred požiarmi sa ako zásobárne používali tzv. zbožné jamy. Budovali sa na území obce od 14. až 15. storočia. Boli hlboké 4-5 metrov. Na uskladnenie obilia sa používali ešte koncom 19. storočia. Posledné sa používali až do r. 1952. Ich veľkosť bola rôzna. Zmestilo sa do nich okolo 50 viedenských meríc obilia, čo je v prepočte okolo 2500 kg (1 vied. mer. = 52 kg). Obyvatelia obce sa prevažne živili poľnohospodárstvom. Ženy sa mimo poľnohospodárskych prác zaoberali vyšívaním, ktoré preslávilo obec cestou výšivkárskej školy. Podľa rozprávania, v roku 1888 prišla na poštu v obci (pošta bola v obci založená v r. 1846 a umiestnená vtedy v rodinnom dome) zavarská grófka Šarlota Majlátova. Na spomínanom poštovom úrade uvidela dve krásne bábiky, oblečené do kerestúrskeho kroja, ktorý pre bábiky vyšila vtedajšia poštárka Mária Hollósyová. Grófka ich kúpila. V Budapešti sa konala výstava, na ktorej sa stredobodom pozornosti jej návštevníkov stali spomínané vystavené bábiky. Vtedajšie úrady v roku 1890 rozhodli o zriadení výšivkárskej školy v obci, spomínaná poštárka bola menovaná jej riaditeľkou. Táto škola bola v obci iba niekoľko rokov a v roku 1899 bola prenesená do Cífera. Tradícia vyšívania však nezanikla v obci dodnes.

Cez obec, vďaka svojej polohe medzi mestami Trnava a Sereď, bola pri rozširovaní železnice z Bratislavy do Budapešti, vtedy hlavného mesta Rakúsko-Uhorskej monarchie, vybudovaná prvá železnica v roku 1846, vtedy na konský záprah. Prvý úsek na trati Bratislava - Trnava bol daný do užívania 1. júna 1846. Po ňom nasledovalo otvorenie úseku Trnava - Sereď 1. novembra toho istého roku, so stanicou v našej obci. Prvý vlak na parný pohon prešiel cez obec v júni 1876.

 

Nesmierny význam mala železnica na rozšírenie pestovania cukrovej repy pri jej doprave na spracovanie do cukrovarov. Blízkosť cukrovarov v Trnave, Seredi a Sládkovičove spôsobila v tom čase, že roľníci v okolí sa stále viac púšťali do pestovania cukrovej repy. Do našej obce dovážali na železničnú stanicu túto plodinu z okolitých obcí. Prechod obcou po nespevnenej ceste v jesennnom daždivom období prinášal nemalé problémy tak roľníkom z okolia dopravujúcim cukrovú repu, ako i občanom obce. V rokoch 1911 až 1914 sa začala budovať nová cesta, vydláždená čadičovými kockami. Táto cesta, i keď od projektanta mala záruku iba 10 rokov, slúžila spoľahlivo až do roku 1974, kedy bola vybudovaná nová asfaltová štátna cesta. Naši predkovia nám o živote obce v minulosti zanechali mnohé svedectvá. Našou povinnosťou je ich dopĺňať o našu súčasnosť.

Počet obyvateľov obce bol nasledovný: 760 obyvateľov v r. 1869, 1078 obyvateľov v r.1900, 1386 obyvateľov v r. 1940, v súčasnosti 1756 obyvateľov.



V roku 1990 sa obec odčlenila od sídelného útvaru Dudváh, ktorý od roku 1975 tvorili tri susediace obce - Opoj, Vlčkovce a Križovany nad Dudváhom. Od roku 1991, odkedy obec vedie samospráva obce, bolo v prvom rade potrebné od základu zabezpečiť vybavenie obecného úradu. Bývalý MNV Dudváh mal sídlo v obci Vlčkovce. V roku 1991 bola dokončená plynofikácia obce. Zriadila sa matrika a sobášna sieň. Postupne boli opravené nevyhovujúce budovy požiarnej zbrojnice, domu smútku a kultúrneho domu. Priestory kultúrneho domu boli vzhľadom na ich vtedajší stav na akúkoľvek činnosť v tejto oblasti nevyhovujúce. Po našetrení finančných prostriedkov, na konci roka 1992, sa začalo s ich opravou, ktorá si vyžiadala náklady vo výške 3,9 milióna korún. V septembri 1993 bol kultúrny dom po nevyhnutných opravách otvorený. V prvom rade sa okrem sporadických zábav využíva na početné kultúrne a spoločenské podujatia organizované obcou, ako i na prenájom pre spoločenské akcie spolkov a združení pôsobiacich v obci, ako i pre fyzické a právnické osoby pre rôzne individuálne podujatia. V týždni tu má skúšky miestna dychová hudba Križovianka, folklórny súbor Dudváh a skupina mažoretiek. Kultúrny dom je i miestom tradičných výstav výšiviek a ručných prác, výstav ovocia a zeleniny a prác ľudových výtvarníkov z radov našich občanov a rodákov.