Kontakt Kontakt

 Opoj

 

Adresa

Obecný úrad Opoj

Opoj č.1
919 32 Opoj


Starosta: Peter Bartovič


tel./fax.: 033/5583 122

email: obec@opoj.sk

web: www.opoj.sk

Poloha Poloha

Opoj je obec s približne 800 obyvateľmi, ležiaca uprostred lúk, lesov a polí. Prvá písomná zmienka o obci pochádza roku 1266. Dnešný moderný Opoj ponúka popri obchodoch priamo v obci možnosť dostať sa pohodlne aj do veľkých nákupných centier s najširšou ponukou tovaru. V obci Opoj sa nachádza škola aj materská škola. Obec poskytuje svojou polohou uprostred zelene vysokú kvalitu života, čistý vzduch a pokojnú rodinnú atmosféru. V dôsledku plnej zamestnanosti v regióne je trvale zabezpečený vysoký štandard. Popri cyklistike a turistike poskytuje množstvo možností využitia voľného času aj športový areál s futbalovým ihriskom priamo v obci.

 

Chotár obce Opoj sa rozprestiera na úrodnej Podunajskej nížine. Väčšia časť katastrálneho územia sa nachádza na Trnavskej tabuli, ktorá je z geomorfologického hľadiska súčasťou Podunajskej pahorkatiny. Administratívne obec Opoj patrí do okresu Trnava. Opoj možno zaradiť medzi klimaticky teplejšie oblasti, ktoré charakterizuje teplé a suché podnebie s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota vzduchu je cca 9 °C.

 

Nadmorská výška 135 m n. m.

Súradnice 48°18′00″S 17°39′00″V

Rozloha 4,62 km² 

História História


Okolie obce Opoj bolo v praveku vďaka všadeprítomnej vode vhodným miestom na osídlenie. Najstaršími pozostatkami ľudskej aktivity v okolí Opoja sú nálezy zo staršej doby kamennej, z obdobia približne 38 000 rokov. Priamo z katastrálneho územia Opoja pochádzajú prvé nálezy až z mladšej doby kamennej, vymedzenej rokmi 5000 až 3300 rokov pred Kristom. Od roku 550 n.l.  prenikli na toto územie prvý Slovania. Pod ich tlakom časť pôvodného germánskeho etnika ktoré sa tu nachádzalo splinula. V roku 833 vynikol spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva nový štátny útvar Veľká Morava. Tento útvar je mimoriadne dôležitý aj pre poznanie histórie okolia Opoja, pretože práve v tomto období založili Slovania pri Dudváhu veľké nížinné hradisko. Prvá doposiaľ známa písomná zmienka o Opoji sa nachádza na listine nitrianskej kapituly z roku 1266. Obsah listiny sa týka predaja časti majetku Majcichova. V listine Bratislavskej kapituly z roku 1278, kde sa opisujú hranice Zelenča sa spomína "terra Opoy", ako vlastníctvo Bratislavského hradu.

 

Pôvodná je však zvonica - z prvej polovice 19. storočia. Stavba so štvorcovou pôdorysnou dispozíciou, ihlanovou strechou a oblúkovitými oknami vyčnieva z radu domov na najstaršej opojskej ulici, ktorá končí pri soche sv. Jána Nepomuckého. Dnes sa už nepoužíva, ale aj napriek jej súčasnému stavu (podmočené steny), fungovala do skončenia druhej svetovej vojny, pokým na pohrebnej kaplnke v areáli cintorína nepostavili vežu. Vo zvonici sa nachádzajú tri zvony - malý, stredný a veľký. Malý zvon so spodným priemerom 300 mm je nedatovaný a ani jeho miesto uliatia nie je známe. Stredný zvon so spodným priemerom 450 mm uliali Bratia Fischerovci v Trnave v roku 1902. Najstarším zvonom je veľký zvon z roku 1692. Jeho autorom je Ján Achamer z Bratislavy.

Severozápadnú časť obce uzatvára rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice - pôvodne spomínaná baroková, neskôr klasicisticky upravená, jednoloďová pohrebná kaplnka s podzemnou kryptou pre rodinu grófa Szásyho v roku 1775. Objekt však bol dvakrát rekonštruovaný (1982, 2001)



Začiatok 20-teho storočia. Obyvateľov obce a okolitých obcí trápila bieda, hlad a útrapy, ktoré sa v roku 1914 ešte zvýšili po vypuknutí prvej svetovej vojny. Aj do života Opoja zasiahla vojna veľmi kruto. Vyžiadala si životy 10 Opojčanov. Ich mená sú uvedené na pomníku padlých pred vstupom na cintorín. Koniec prvej svetovej vojny a vznik Československej republiky 28.10.1918 vítali s nádejou i Opojčania. Významnou udalosťou počas prvej republiky bola stavba novej školy. Obec sa k stavbe odhodlávala skoro 50 rokov. Dňa 30.08.1931  bola škola slávnostne otvorená a vysvätená. Ďalšou udalosťou, ktorá poznačila život obce bolo vypuknutie druhej svetovej vojny. Veľa mužov muselo narukovať. Na Vianoce v roku 1944 prišla do obce armáda Slovenského štátu. Hneď po prechode frontu vznikla milícia, ktorá mala chrániť majetok občanov a samotných občanov. Opoj  ani po roku 1945 nezmenil svoj charakter poľnohospodárskej obce. V roku 1950 bolo založené JRD. Súčasne sa začala obec rozvíjať. Medzi prvé projekty patrila výstavba budovy MNV  a materskej školy v roku 1951. V roku 1957 bola postavená požiarna zbrojnica a o 3 roky neskôr sa v obci urobili chodníky a miestne komunikácie. V roku 1965 bola postavená budova pre služby a bolo urobené verejné osvetlenie. Veľký význam pre obec mala výstavba kultúrneho domu v roku 1970 a jeho slávnostné odovzdanie v roku 1973. V roku 1975 bol postavený dom smútku a vyasfaltovali sa chodníky. V roku 1975 prišlo k zlúčeniu obcí Opoj, Vlčkovce a Križovany do jednej obce pod spoločným názvom Dudváh. V roku 1982 sa uskutočnila renovácia kostola, výstavba novej budovy materskej školy a školskej jedálne. V roku 1986 sa začalo s veľmi nákladnou akciou- plynofikáciou  obce. Z tých ktorý stáli v čele obce po roku 1945 ako predsedovia MNV, treba spomenúť : V. Vlachoviča (od r.1945), A. Mikuláša (od r. 1954), J. Drozdu (od r. 1964), J. Maderu(od r. 1966), P. Karnasa (od roku 1979)a A. Matúša (od.r 1981 v zlúčenej obci Dudváh).
Po roku 1990 kedy sa Opoj stal opäť samostatnou obcou si obecné zastupiteľstvo stanovilo ako prioritu výstavbu obecnej kanalizácie. V roku 1998 sa začalo s realizáciou

 

V obci je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1775.